Raz vstanem o šiestej večer a vyrazím do práce. Bude tam zavreté, ale nech. Kopnem do múra, noha zabolí, ale nech.

Raz to spravím, všetko naopak. Veci milých sa budem báť a zo strašných smiať. Keď bude veselo začnem plakať a keď ostatní budú smútiť ja budem až do nebies skákať. A keď si ja budem myslieť, že je mi fajn ostatní ma budú chcieť do blázinca dať.  Ale nech! 

Budem za mrežami. Všetci budú si myslieť že som zavretý. A ja si sadnem do kúta, budem si svoje prsty počítať. Výsledok už teraz viem, ale nech.

Budem čumieť divne, občas si vyskočím, občas sa zavesím dolu hlavou. Už teraz sa začínam smiať. Už teraz je mi dobre. Budem tam ako kráľ. Budem mať trón i služobníctvo.  Budem si robiť čo len chcem, občas doktora pohryznem a všetko mi bude odpustené. Joooj bude mi hej. Pravidelná strava, teplúčko, osobná  ochrana. 

Raz tak spravím. Urobím sa blázon. Zo dňa na deň, z hodiny na hodinu.  Budem skákať ako opica, pláziť sa ako had, pre nič, za nič, iba preto že to mám rád.

Raz to spravím. Prelomím okovy. Len keby len ...

Prídem, vložim ruku do ohňa, budem sekeru učiť plávať. Potopí sa, viem, ale nech.

Ja predsa budem blázon a preto to budem smieť. A na to sa teším, že budem slobodnejší.  A že tie mreže? Veď bránia mne i vám...

 ... len má bolí, že budem sám.  Že priatelia i známi sa budú o mňa báť. Že darmo im budem dohovárať, že som to takto chcel. Budú sa usmievať, utešovať ma, a budú všetko robiť aby som už nebol "blázon". Fakt má bolí, že so smútkom v srdci sa budú snažiť mi všetko svoje dobro dať. Ja však nechcem byť taký cár, čo svoju radosť najbližším vzal. 

Raz to urobím, raz hej, ale dovtedy vydržim. Aby blízky neplákali, aby sa so mnou aj srdcom smiali. 

Ale blázon som. Taký tajný. Skrývam sa za múdre rečí. Lebo už teraz sa chcem smiať.