Máme niekoho radi. A je to prirodzené. Časom však už to nie je také ako to bývalo. Prečo? Veď ide o toho istého človeka?

Človek si robí obraz o druhom človeku na základe jeho správania. Teda nie je spravne tvdenie "mám ťa rád" presnejšie je "mám rád ako reaguješ - ako sa správaš". Mám rád to, čo si myslím, že si. Nie to čo v skutočnosti si.

Takto "máme radi" hercov, spevákov, hlásime sa k politikom, ...  My ich nemáme radi, my máme radi ich reakcie na životné udalosti, ktoré sme videli vo filmoch, čítali v novinách, ...

 Ak človeka skutočne poznáme, vieme predpokládať jeho reakcie. Ak ho v tomto štádiu máme radi, potom sa ozaj dá povedať, že je to skutočné. V praxi to môže platiť pre rodičov a súrodencov. Pre manželov a manželky podesiatich rokoch manželstva. Určite to neplatí pre hercov, spevákov politikov. Oni totiž už dávno vedia, že náš vzťah k ním je budovaný iba cez média a tak "hrajú divadlo". Také divadlo aby dosiahli svoje.