Prechádzka |
Streda, 26 December 2012 20:07 |
Taká malá prechádzka. Však bolo na čase. Dva dni som nevytiahol päty z domu. A aj keď to bolo počas najväčších sviatkov roka, aj tak už bolo načase vyvetrať sa. Vychádzam z domu. Je mokro. Do lesa nepôjdem. Iba tak na ľahko, po meste. Idem. Nejako veľa ľudí ide mojím smerom. Žeby mali podobné úmysly? Neďaleko kostola sa situácia radikálne mení.. Tí ďalší, ktorých stretávam na ulici, už idú opačným smerom. Smerujem do supermarketu. Oni do kostola. Trosku sa hanbím. Nejdem na nákupy, ale aj tak. Túlam sa po obchode. Bez košíka. Veď aj na čo. Odchádzam z obchodu. Nesiem si fľašu jamajského rumu... ... stretnem asi tak desaťročného chlapca. Oslovil má. Ako keby sme sa poznali. Že vraj bol kúpiť ujovi škrabku na auto. Ujo kupuje nové auto a tak škrabka sa mu zíde. No ozaj si nespomínam, že by sme sa mali poznať. Chlapec mi hovorí ďalšie detaily o jeho obchodných cestách pre uja. Dozvedám sa detaily o cenách, o tom koľko dostáva od uja za cestu, o celkovom zisku. ... a dozvedel by som sa oveľa viac, ale oproti ide môj bývalý žiak. V piatok máme stretnutie po desiatich rokoch a tak je čo si povedať. Chlapec nečaká, pokračuje ďalej svojím smerom. Som presvedčený, že sa nepoznáme, spojil nás iba kúsok spoločnej cesty a jeho dôvera či prostorekosť. Kráčam ďalej. Sám. Premýšľam nad chlapcovým správaním. Je to normálne? V každom prípade som rád, že som ho stretol. Prejdem asi 500m a znova v diaľke vidím ženu. Len tak mimochodom, z prirodzenej zvedavostí pozerám... . Čím som bližšie, tým zaujímavejšia je pre mňa. Aj na jej správaní vidím nejakú zvláštnosť. Obaja pochopíme keď sme už iba pár metrov od seba. Rodáci. A tak rozprávame a rozprávame, spomíname a spomíname... Joooj bolo by čo aj na niekoľko hodín. Kráčam ďalej po ceste. Len málo áut a ešte menej chodcov. Je druhý sviatok vianočný. Obďaleč na poli asi otec so synom venčia psa. Ja však pozerám skôr pod nohy. Kráčam práve po moste a je tu dosť hrubá vrstva namrznutého a hlavne klzkého ľadu. Už som znova v meste. Vidím auto a v ňom mávajúcich ľudí. Mávajú na mňa. Kolegyňa s rodinou. Zamával som tiež. Milé, potešilo. Zvláštna prechádzka. Nič som nenafotil, kúpil som čo vlastne nechcem, úprimne som sa porozprával so známymi aj neznámym, ... Už len pár desiatok metrov a som doma. Z kostola vychádzajú ľudia. Znova stretávam ďalšiu známu. Že čí som bol v kostole. Čestne priznávam, že nie. To len taká malá prechádzka... |
Dnes 02.11.2024 : Pamiatka zosnulých
Zajtra 03.11.2024 : Hubert
Pozajtra 04.11.2024 : Karol