Môj tretí príbeh je o smrti.

Keď som mal  17, prečítal som si citát, kde stálo niečo takéto: "Ak budete žiť každý deň tak, ako keby bol váš posledný, skôr či neskôr príde naplnenie.” Urobilo to na mňa dojem a ďalších 33 rokov som sa každé ráno pozeral do zrkadla a pýtal sa sám seba: “Keby bol tento deň môj posledný, chcel by som robiť to, čo sa dnes chystám urobiť?” A keď mnoho dní po sebe bola odpoveď “nie”, vedel som, že musím niečo zmeniť.

Uvedomenie si, že čoskoro zomriem, je tým najdôležitejším nástrojom, aký som kedy získal, na pomoc pri robení veľkých rozhodnutí v živote. Pretože takmer všetko – všetky vonkajšie očakávania, všetka pýcha, všetok strach z rozpakov či neúspechu – všetky tieto veci sa rozplynú zoči-voči smrti.

Zostane len to, čo je skutočne dôležité. Uvedomenie si, že zomriete, je najlepší spôsob, čo poznám, ako sa vyhnúť myšlienke na to, že máte čo stratiť. Ak sa takto povyzliekate zo všetkého, čo máte na sebe, neexistuje už žiadny dôvod, prečo nepočúvať hlas srdca.

Asi pred rokom mi diagnostikovali rakovinu. Na ultrazvuku ráno o 7:30 sa mi jasne ukázal nádor na pankrease. Doktori mi povedali, že je to takmer istotne typ rakoviny, ktorá je nevyliečiteľná, a že by som nemal očakávať, že budem žiť dlhšie ako tri až šesť mesiacov.

Môj lekár mi poradil, aby som šiel domov a dal si svoje záležitosti do poriadku, čo v lekárskom jazyku značí pripraviť sa na smrť. Znamená to snažiť sa povedať svojim deťom za niekoľko mesiacov všetko to, čo ste si mysleli, že im budete hovoriť nasledujúcich desať rokov. Znamená to, ubezpečiť sa, že všetko je vyriešené spôsobom, aby to bolo čo najjednoduchšie pre vašu rodinu. Znamená to rozlúčiť sa.

Žil som s touto diagnózou celý deň. Večer som mal biopsiu, pri ktorej mi dole krkom, cez žalúdok až do mojich čriev zaviedli endoskop, ihlou napichli pankreas a získali niekoľko buniek z nádoru. Bol som pod sedatívami, ale moja žena, ktorá tam bola, mi povedala, že keď si lekári prezerali bunky pod mikroskopom, začali plakať, pretože sa ukázalo, že je to veľmi zriedkavá forma rakoviny pankreasu, ktorá je chirurgicky liečiteľná. Podstúpil som operáciu a v súčasnosti som v poriadku.

Vtedy som bol tvárou v tvár smrti, a dúfam, že to tak zostane na niekoľko ďalších desaťročí. Majúc takúto skúsenosť, môžem vám toto teraz povedať s väčšou istotou, ako keď bola smrť užitočným, ale čisto intelektuálnym pojmom.

Nikto nechce zomrieť. Dokonca aj ľudia, ktorí chcú ísť do neba, nechcú zomrieť, aby sa tam dostali. A napriek tomu je smrť cieľom, ktorý všetci zdieľame. Nikto jej nikdy neutiekol.

A takto je to tak, ako to má byť, pretože smrť je podľa všetkého tým najlepším vynálezom života. Je nástrojom zmeny v živote. Odstraňuje staré, aby vzniklo miesto pre nové. Práve teraz ste tým novým vy, ale raz, nie za tak dlhú dobu, sa postupne stanete tým starým, ktoré bude musieť ustúpiť. Ospravedlňujem sa, že som tak dramatický, ale je to tak.

Váš čas je obmedzený, tak ním neplytvajte. Nežite život niekoho iného. Nenechajte sa vlákať do pasce, nežite podľa pravidiel, ktoré vymysleli iní ľudia. Nedovoľte, aby v hluku cudzích názorov zanikol váš vnútorný hlas.

A čo je najdôležitejšie, majte odvahu ísť za svojim vlastným srdcom a intuíciou. Tie už akosi samé vedia, čím sa naozaj chcete stať. Všetko ostatné je druhoradé.

Keď som bol mladý, čítal som úžasnú kniha s názvom The Whole Earth Catalog, ktorá bola jednou z biblií mojej generácie. Napísal ju chlapík neďaleko odtiaľto z Menlo Park. Volal sa Stewart Brand a zostavil ju s jemu vlastným poetickým nádychom.

Bolo to koncom 60. rokov, pred osobnými počítačmi a počítačovou sadzbou, takže ju vlastne urobili klasicky - na písacom stroji, nožnicami a klasickými fotoaparátmi. Čosi ako Google, ale bola to kniha. 35 rokov predtým než Google vôbec vznikol. Bolo to idealistické a plné šikovných pomôcok a skvelých odkazov.

Stewart a jeho tím vydali niekoľko reedícií z The Whole Earth Catalog, a potom, keď jeho čas uplynul, vydali posledné reedíciu. Bola polovica 70. rokov a ja som bol vo vašom veku. Na zadnom prebale ich posledného vydania bola fotografia vidieckej cesty včas ráno. Takej, na akej možno raz budete stopovať, pokiaľ budete natoľko odvážni. Pod tým bol nápis: "Zostaňte zvedaví. Zostaňte blázniví." Bolo to ich posolstvo na rozlúčku, keď končili. Zostaňte zvedaví. Zostaňte blázniví.

Ja som si to vždy prial pre seba. A teraz, keď promujete a začínate od začiatku, želám to vám.

Zostaňte zvedaví. Zostaňte blázniví.