Pozriem sa na teba a ... |
Piatok, 08 Júl 2011 16:35 |
Pozriem sa na teba a ... . Vyzlečiem ťa. Zhodím z teba všetko. Odkryjem, odhalím... . A nakoniec postavím pred teba zrkadlo. ( Nie. Nie je to tak ako ťa to napadlo. :) Moja je iná parketa. ) Vyzlečiem ťa zo škrupín povrchnosti. Zhodím z teba všetko tvoje pokrytectvo a faloš. Odkryjem čierne zakutia tvojej duše. Odhalím ťa sebe samému (-ej), tak ako si sa nikdy nevidel (-a). A nakoniec postavím pred teba zrkadlo... A viem si predstaviť aký (-á) budeš zhrozený (-á). Vidieť nahú svoju dušu cudzími očami to nebýva zvykom. Takto je. Každý deň pozeráme na svoje nahé telo. Je predsa normálne ak chceme zmyť nadobudnutú špinu a preto sa sprchujeme. A už sme si zvykli a tolerujeme tie naše odchýlky od vysnívaného ideálu aj keby boli akékoľvek. Nie, to nás nevydesí. Ale pozerať na intimitu svojej duše? A to ešte vedomí si jej nahoty? Spomínam (-š): Kedy na posledy som (si) očistil (-a) svojú dušu? Kedy som (si) vyzliekol (-a) svoju faloš a pokrytectvo? Kedy som (si) ... . A či vôbec? Ale veď aj načo? Však aj tie SVOJE odchylky vieme tolerovať. Ale ja chcem mať takú sprchu duše. Mať také mydlá a šampóny. Mať čistú dušu stále. A keď sa na mňa niekto pozrie bude jedno, či ... |
Dnes 10.10.2024 : Slavomíra
Zajtra 11.10.2024 : Valentína
Pozajtra 12.10.2024 : Maximilián