Keď som bol malý (či mladý), povedal som si, že nikdy nezostarnem. A keby aj, budem stále rozmýšľať rovnako. Jednoducho nezmením sa. Nikdy nebudem mať tie predpotopné názory ako moji rodičia, či iní dospeláci.

 A nezabudol som na to. Každú hodinu, každú minútu svojho života som na to myslel. Chcel som, veľmi som chcel ... . A keď človek veľmi chce tak to dosiahne.

 Roky, ba aj desiatky rokov uplynuli a ja som stále rovnaký. Áno ubudli vlasy, pribudli vrásky aj kilá, ale názory mám stále rovnaké. Celkom také isté ako za mladá. 

Som stále mladý, ale nie som ako dnešní mladí. Paradoxne práve preto, že som svoje myslenie nezmenil.  

Znie to čudne, možno pre niektorých nepochopiteľne, ale napriek tomu tvrdím, že keď ostávame rovnakí tak starneme. 

To naše myslenie bolo mladé pred mnohými rokmi, teraz sa však medzi mladými nosí niečo iné ...