Ešte predtým než bola škola
Sobota, 27 August 2011 14:30

Dávno, dávno predtým, než pre mňa začala byť škola školou, svet v mojom okolí ju stopercentne nahrádzal. Keď som sa prvýkrát chytil horúceho sporáka a keď som sa potom rozplakal to bol experiment... . A bolo takých  ich viac. 

A prišiel čas "Prečo?" A spočiatku mama všetko vedela. To bol čas fantastický. Bohužiaľ len do vtedy, keď  keď som až priveľmi dobiedzal. Choď za otcom povedala.

- " Oco, oco prečo sú jablka červené?" 

- " Lebo nemôžu byť modré"

- " a... . A prečo nemôžu byť modré?"

- "Lebo je im takto dobre."

- "A prečo je im dakto dobre?"

- "Lebo žobrák žobre."

Zjavne mal otec lepšie nervy.  ... alebo menej roboty.

- " a... . A mama prečo žobrák žobre?"

- " Lebo nemá z čoho žiť."

- " A z čoho žije žobrák?"

- "Z toho čo aj my."

- "A z čoho žijeme my?"

- "Keď nedáš pokoj, tak aj my budeme musieť žobrať."

- "A prečo?" 

... 

To boli časy. Mama bola najmúdrejšia na svete a otec najsilnejší.  Beda tomu, kto mi vtedy oponoval. Moje nohavice a košele tie by ozaj vedeli o týchto časoch rozprávať. Škoda, že po večeroch to už bolo inak.  Celý svet sa rútil. To pre tie potrhané košele. Mama zrazu bola strašne zlostná a mne sa to nepáčilo.  Nebolo mi ľúto košele, lebo som vedel, že ráno budem mať inú, ale prečo je mama tak naštvaná, keď som zvíťazil? Na toto som neopýtal ani otca. Nemal som odvahu.

... a potom prišla škola.

 

Včera 22.02.2024 : Etela
Dnes 23.02.2024 : Roman(a)
Zajtra 24.02.2024 : Matej
Pozajtra 25.02.2024 : Frederik(a)

Z kraja POD DUKOLU